Už viac ako polroka zháňam sukňu. Po výlete v Londýne som sa rozhodla, že sa budem obliekať viac ako slečna, dáma, žena. Keď sa Angličanky nehanbia za svoje stehná, prečo by som sa mala za tie svoje hanbiť ja?
Chcela som baletkovskú sukňu. Obehala obchody pre baletky, hľadala na zahraničných blogoch a len híkala a smútila, že táto nepasuje, s touto by mi bolo všetko vidno, a k tejto potrebujem vysoké opätky, na ktoré momentálne nemám ani zručnosti ani vlastnosti.
Nakoniec som ju objavila. Medzi miliónmi vecí na Urban Markete. A zaľúbila sa. Na prvý pohľad. Na druhý aj na posledný. Túžila po nej, bola ochotná prejsť aj celú Bratislavu, aby som ju mala v skrini. Hoci len pre jednu príležitosť. Hoci len pre jeden večer. Jeden bál. Jednu krátku hodinu. Nakoniec ma od nej odhovorili, že v Londýne nájdeme krajšiu. Nepochybujem. Ale neviem zabudnúť na túto nádheru, ktorú som mala pár minút oblečenú na hrubom zimnom svetri k bodkovaným gumákom a cítila sa tak, ako sa dá cítiť len v takejto sukni. Baletkovsky.
No tak tá je úžasná, v dobrom závidím, že máš na takéto krásne suknice postavu a štýl :) Nezabudni potom na update, či bol Londýn napokon fakt miestom ulovenia novej baletkosukne :)
OdpovedaťOdstrániť