streda, 22. augusta 2012

Rakúska svalovka a chodník plný stôp

Cez víkend sme s chlapom navštívili Mozartov Salzburg, máčali si nohy (na všetky slovenské pomery) v neskutočne čistom jazere a štverali sa na vrch, z ktorého budem mať svalovku po troch dňoch ešte ďalšie tri. 

Napriek bolesti, ktorú mi spôsobuje chôdza po schodoch hore a ešte viac dole, sa stále prekvapujem, aké je iné a oveľa lepšie dýchať neslovenský vzduch. Míňať na cestách iných ľudí, hľadať inšpirácie v obchodoch aj v rade na lístky. Stískať milovaného človeka na moste, ktorého meno nepoznám a povoliť očiam pustiť slzy spod mihalníc bez riešenia poznaných i nepoznaných ľudí na ulici. 

Občas chcem plniť očakávania tých, ktorí sú mi najbližší, štverať sa na vrch a plakať od bolesti. Lebo chcem, musím a viem. Občas mám chuť si len tak sadnúť na vlak a cestovať a prestupovať. Nesledovať časy na tabuli ani na ruke. Občas potrebujem žiť v inom svete, s cudzími ľuďmi okolo a nestarať sa o názory, chute aj myšlienky druhých. Občas potrebujem odísť a nesledovať svoje stopy...