utorok, 25. decembra 2012

Sukienka utkaná z nebeskej hmly

Už viac ako polroka zháňam sukňu. Po výlete v Londýne som sa rozhodla, že sa budem obliekať viac ako slečna, dáma, žena. Keď sa Angličanky nehanbia za svoje stehná, prečo by som sa mala za tie svoje hanbiť ja? 

Chcela som baletkovskú sukňu. Obehala obchody pre baletky, hľadala na zahraničných blogoch a len híkala a smútila, že táto nepasuje, s touto by mi bolo všetko vidno, a k tejto potrebujem vysoké opätky, na ktoré momentálne nemám ani zručnosti ani vlastnosti.

Nakoniec som ju objavila. Medzi miliónmi vecí na Urban Markete. A zaľúbila sa. Na prvý pohľad. Na druhý aj na posledný. Túžila po nej, bola ochotná prejsť aj celú Bratislavu, aby som ju mala v skrini. Hoci len pre jednu príležitosť. Hoci len pre jeden večer. Jeden bál. Jednu krátku hodinu. Nakoniec ma od nej odhovorili, že v Londýne nájdeme krajšiu. Nepochybujem. Ale neviem zabudnúť na túto nádheru, ktorú som mala pár minút oblečenú na hrubom zimnom svetri k bodkovaným gumákom a cítila sa tak, ako sa dá cítiť len v takejto sukni. Baletkovsky.

nedeľa, 23. decembra 2012

Watch how you go

Nemám rada vianoce, svoje narodeniny ani meniny. Keď som vyrastala, menil sa môj vzťah k nim. V puberte to bolo najhoršie, kým som nestretla jedného z najdôležitejších ľudí v mojom živote a prestala sa búriť voči všetkému a všetkým. Preto aj v takýto čas myslím na tých, ktorí tu boli. Raz.

Vianoce totiž nie sú o baliacom papieri, umelom stromčeku, červenom boá, čo mám omotané okolo krku, keď vyzdobujeme s mamou jedličku či borovicu. Vianoce sú o tom pocite. Miestami tak strašne skľučujúcom a miestami vďačnom za všetko, čo mi moji blízki dali.

Depresia? Vôbec nie. Skôr mi len prišlo ľúto za všetkým, o čom som prišla. Raz.


The more we rush about, the less we do,
I never saw you drift away.
The more we spin around, the less we move,
I never saw your spirit break.

I wish that I could be your journey's end
But you are only passing through, yeah.
It's not for me to try to steer your way,
I wish you well in all you do.

Just say you'll watch how you go,
Be gracious with your light
And may the years be kind now.
Just say you'll mind how you roam,
The things that we have shared
Will soon be left behind now.

I hope you know that you're a graceful soul,
You fill the room with hope and light.
It's only right that you should go your way,
Cause nothing ever lasts that long.

Just say you'll watch how you go,
Be gracious with your light
And may the years be kind now.
Just say you'll mind how you roam,
The things that we have shared
Will soon be left behind now.
Behind now... behind now... behind now.



utorok, 18. decembra 2012

Od tulipánov po Vianoce

Nepísala som takmer dva mesiace. Tak som si dnes pod ľahkosťou rannej práce osladila kávu londýnskymi keksíkmi Sainsbury´s a povedala som si, že aj keď len o tulipánoch napíšem. Veď keď mám tú kreatívnu slinu, prečo ju nevyužiť na tomto mieste. 

Mám rada kvety. Najmä tie od svojho chlapa, ktoré dostanem len preto, že vonku prší či fúka vietor. Len tak. Bezdôvodne. Lebo chce. A preto sú moje najobľúbenejšie. 


Mám rada kvety. Aj od tých druhých, čo si občas spomenú, že kvety sú vhodný dar pre každú príležitosť. Aj preto, že len tak prejdu našim prahom. Tie posledné som dostala teraz, v polovici decembra, a urobili mi ohromnú radosť. Lebo sú žlté a lebo sú to tulipány.



Po zdá sa vydarenom stretnutí našich priateľov mi na poličke pribudla aj kniha. Taká menšia, červená, šarmantná. Inteligentná a plná obrázkov, z ktorých si hádam raz zoberiem ponaučenie a začnem sa obliekať tak, aby som zapadla do parížskeho davu. Modro-bielo bez farebných čeleniek a jahôd na hlave. Veď hovorím si, že už aj žena chcem byť. Hľadám preto inšpirácie, košele, nohavice aj doplnky. Lebo veď nie každý deň je nedeľa. Ale mohla by byť. 

A ak to aspoň trochu upokojí situáciu za oknami, hrdo vyhlasujem, že nemám ani jeden vianočný darček pre mojich. Dokonca aj s tými decembrovými narodeninovými meškám už pár dní. 


Snažím sa menej spať, aj keď mám v očiach žilky potrhané. Stihnúť všetko, čo treba a konečne dopiť aj rannú kávu. Hoci studená je zdravšia. A aj menej vonia. Takže viac chutí. :) 


A lúčim sa, kým nedám dokopy myšlienky o Rusku, ktoré sme s chlapom dobíjali pred treskúcou zimou, čo tam dorazila pred troma týždňami.