štvrtok, 14. februára 2013

Ako sa baletka vystrojila na ples

Sú veci, ktorých sa nemienim vzdať. Jedným z nich je snaha začať sa obliekať ako žena. Zabudnúť na tenisky, mikiny (aj keď tvoria veľkú časť mojej skrine) a nahodiť sako, balerínky a v lepšom prípade moje najnovšie lodičky. 

Poznáte to. Chuť meniť veci. Najťažšie to ide na sebe, ale stále chcem. A chuť trochu vytŕčať z radu bez modrých vlasov a prepichnutého nosu, ktorý vidno aj na kilometer. Vytŕčať. Byť iná. 

A preto som nedávno na plese na juhu vytiahla zo skrine moju najnovšiu baletkovskú sukňu, o ktorej som už písala. Áno, nakoniec som si kúpila a po doručení balíka z neďalekých Čiech som v nej strávila pekné popoludnie. A o pár týždňov aj večer v spoločnosti môjho Chlapa v obleku.




Šaty s nevýraznými šperkami a vlasmi vypnutými do galaktických účesov sú dávno za nami. 

Žite inakosťou, farbami a sponky do vlasov si dávajte len v prípade stavu najvyššej núdze. Nech to stojí za to.

utorok, 5. februára 2013

Francúzština pre samoukov

Niekedy sa veci hýbu dopredu strašne pomalým tempom. Niekedy sa nám dokonca zdá, že viac ako dopredu, cúvajú. A v živote nám spôsobujú viac trápenia ako radosti. Niekedy sa kvôli nim nevieme nadýchnuť. Spať. Či jesť. Ale sú to pre nás vždy sny, za ktorými chceme ísť. Niekedy možno ťažšími cestami a často hlavou proti múru a proti zástupu všetkých okolo.

A práve preto ma o pár minút čaká Francúzska, čo mi možno raz pomôže splniť môj sen. Ten sen, ktorý pred mnohými rokmi začala moja mama, keď mi kúpila knihu Francúzština pre samoukov a napísala do nej najkrajšie venovanie, aké mi kedy kto napísal. A potom ma zobrala do Paríža. 

Možno sa tam raz vrátim, ktovie. Možno nie, ale za tým snom si chcem ísť. Lebo sny by človek mal mať. Aj keď nemá talent na jazyky, aj keď nie je narodený pod šťastnejšou hviezdou, čo mu uľahčí kopec vecí v živote.

So zastrúhanou ceruzkou a francúzsko-slovenským slovníkom si idem urobiť druhú kávu, pripraviť si pár múdrych fráz vo francúzštine a snažiť sa. Nevzdávať sa a dýchať.