Sú veci, ktorých sa nemienim vzdať. Jedným z nich je snaha začať sa obliekať ako žena. Zabudnúť na tenisky, mikiny (aj keď tvoria veľkú časť mojej skrine) a nahodiť sako, balerínky a v lepšom prípade moje najnovšie lodičky.
Poznáte to. Chuť meniť veci. Najťažšie to ide na sebe, ale stále chcem. A chuť trochu vytŕčať z radu bez modrých vlasov a prepichnutého nosu, ktorý vidno aj na kilometer. Vytŕčať. Byť iná.
A preto som nedávno na plese na juhu vytiahla zo skrine moju najnovšiu baletkovskú sukňu, o ktorej som už písala. Áno, nakoniec som si kúpila a po doručení balíka z neďalekých Čiech som v nej strávila pekné popoludnie. A o pár týždňov aj večer v spoločnosti môjho Chlapa v obleku.
Šaty s nevýraznými šperkami a vlasmi vypnutými do galaktických účesov sú dávno za nami.
Žite inakosťou, farbami a sponky do vlasov si dávajte len v prípade stavu najvyššej núdze. Nech to stojí za to.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára