Pina, tá iná, tá tanečníčka

Je málo filmov, na ktoré myslím aj pár dní po ich vzhliadnutí. Takých, čo vo mne zanechajú zvláštny pocit ozveny, vnútorného roztrasenia. Je skutočne málo dobrých filmov s výbornou hudbou, ktorá ladí s každou scénou až tak silno, že chcete tú hudbu počúvať stále dookola a rozpomínať sa na jednotlivé scény. 

Takým filmom bola napríklad snímka Café de Flore. A nielen k nej sa teraz pridal film Pina. Snímka o nemeckej choreografke Pine Bausch, ktorá svojou prácou ovplyvnila moderný tanec. A hoci mal byť pôvodne spoločnou prácou Piny a režiséra Wima Wendersa, nakoniec sa pre jej nečakanú smrť stal skôr poctou pre túto výnimočnú choreografku.

Film pozostáva z jednotlivých tanečných častí, ktoré sú občas vystriedané dokumentárnymi zábermi zo skúšok, či svedectvami i vyznaniami jej najbližších spolupracovníkov, s ktorými viac ako 20 rokov tancovala v baletnom divadle vo Wuppertale. To dnes nesie jej meno Tanztheater Pina Bausch aj preto, že práve ona tu vytvorila špičkový tanečný súbor a naštudovala množstvo prelomových inscenácii. 

Niektoré tanečné časti sa odohrávajú v divadle, iné napríklad na ulici a tie bizarnejšie na plavárni či pred továrňou. Všetky sú silnými výpoveďami o Pininej práci, o jej schopnosti vyjadriť dušu pohybom tela.