Nepotrebujem mať kuchyňu v bielom. Ani napodobeninu Warholovej Marilyn nad gaučom v obývačke. Ale stále viac a viac zisťujem, čo sa mi v bytoch páči. A čo by som tam chcela mať.
Ako sme sa s chlapom presťahovali do nášho francúzskeho bytu a začali si zariaďovať iba náš priestor, zahrabávam sa do časopisov o bytovom dizajne. Viac híkam pri návšteve obchodov s bytovými doplnkami ukrytých vo florentských uličkách a spomínam na kúpeľňu, ktorú som videla počas potuliek obľúbeným Londýnom.
Začínam si odopierať nákupy náušníc aj čeleniek (o handrách nehovoriac) a šetrím na niečo, čo by nám dopomohlo k ešte lepšiemu pocitu bývania v našom priestore. Aj keď, pravdu povediac, majiteľka nášho bytu má vkus tak vycibrený, že ma miestami prepadá strach, že by som nášmu bytu mohla akoukoľvek mnou vybranou maličkosťou ublížiť.
Raz však príde čas, kedy sa budeme musieť z nášho azilovského časopriestoru pobrať s plnými kuframi medzi biele steny nového sveta. Preto som si chcela vytvoriť malú spomienku na obdobie, keď som snívala o ideálnom byte, pri ktorom často nerozhodujú peniaze, ale možnosti získať ideálne veci v ideálny čas.
Toto je jeden z geniálne riešených bytov s perfektnou podlahou, dreveným stolíkom a kreslami (bielymi aj tmavohnedými), v ktorých sa knihy musia čítať jedna radosť. Schodisko a stena za ním nemá absolútne žiadnu chybu. Hnedé lampy nad koženým gaučom perfektne dopĺňajú priestor, o originálnom strope nehovoriac. Ak by ste si však zobrali ktorýkoľvek nábytok a len ho umiestnili vo výstavnej časti obchodu Ikea, pochybujem, že by zaujal. Spolu však ladia a vzájomne sa dopĺňajú jedna radosť.
Raz som svojej mame povedala, že nikdy nebudem mať otvorenú obývačku, akú máme doma. Vždy z toho boli nepríjemnosti a hučanie televízora, ktoré bolo počuť až ku mne pod perinu. Pri listovaní časopisov a objavovaní blogov o bytovom dizajne začínam meniť názor, že otvorený priestor nemusí byť až taký zlý. Žije však tak, ako v ňom žijú jeho majitelia.
S umývaním okien by mi samozrejme niekto musel pomôcť, ale tá práca by za tú otvorenosť stála.
Prvý byt je v Paríži, zvyšné dva sú z New Yorku, ale celkom by som si ich všetky vedela predstaviť aj v mojom milovanom meste. Samozrejme, že človek by si musel dávať pozor na svoju nahotu a nemohol by sa v rozličných duševných aj fyzických stavoch nakláňať cez zábradlie alebo parapetu okna. Za všetku tú námahu by som si ráno či na konci dňa, s radosťou aj úľavou čítavala knihy opierajúc sa o stenu (či sklo okna).
Keď raz budem veľká a bohatá urobím si v kuchyni tehlovú stenu. Nič iné na nej ani nechcem mať. Nemôžem si pomôcť, ale sterilná nemocničná biela, ktorá súdiac podľa blogov teraz v kuchyniach letí, je katastrofálna a dúfam, že ma do nej nútiť nikto nebude. V kuchyni chcem len tehly.
Vaňa je často nepraktická, ale za to geniálna časť bytu, keď sa spojí nápad, farba a šikovnosť majiteľov. Našej robí spoločnosť Miró a zeleno-biele kachličky z Maroka. Vane, ktoré sa mi najnovšie páčili sú vo svojej podstate jednoduché, ale za to nie obyčajné. Vďaka všetkému okolo.
Tento interiér robí originálnou kombinácia farieb a určite aj materiál vane. A hoci môj chlap si už svoju vaňu vybral (a možno kvôli nej aj Lotto podal), táto vaňa je sama sebou návratom do starých čias. A o to sa mi páči viac.
Ak už, tak už poriadne. Krásna vaňa s krásnym tvarom. A tá rohožka na zemi vôbec nebráni výhľadu. Už len takú nájsť a nenápadne ju položiť k tej našej.
Niečo podobné máme doma. Hoci tie kachličky nemáme tak vysoko, aby sa tam zmestil kolega Miró. Drevená podlaha robí svoje, rovnako ako aj stolík na knihy a tajné veci do kúpeľa.
Ak ste sa ešte nezaľúbili, doporočujem tak urobiť, čo najskôr. Tento byt vyhral anketu o najštýlovejší byt jedného francúzskeho časopisu pre interiéry. A myslím, že zaslúžene. Tie parkety a najmä tie dvere. Jedno veľké ach. Hoci sa môže zazdať, že je zbytočne prepchatý knihami, drobnosťami a nepotrebnými doplnkami, rada vás vyvediem z omylu. Nabudúce ukážem z neho viac.
Už dlhšie snívam o stolíku na moje časopisy a veľké knihy, čo sa nezmestia do poličky. Zdá sa, že tento kamenný stolík pod zrkadlom by mohol byť ideálny. Aj keď k nám by sa veľmi nehodil, ako doplnok, ale aj na praktické využitie do priestranných bytov môže byť.
Keďže teraz bývame nižšie ako nízko, takýto výhľad by nám na pár rokov nezaškodil. Eiffelovku vo výhľade mať nemusím, ale Louvre by sa mi celkom páčil.
Hoci existuje mnoho nápadov ako si dotvárať svet okolo, musí to byť hlavne váš svet. Nie kópia magazínov, či povystrihované stránky z cudzích interiérov a prilepené u vás na stene. Byt musí byť hlavne váš. Tak ako sa o to snažíme aj my. A možno raz biele steny premeníme na farebné. Nech je to už kdekoľvek.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára